Krátke transformačné pozastavenie
Víkend bol plný diskusií, výstav, protestov, množstvo popísaného papiera, ktorému, zdá sa, dominovala otázka: vydarila sa nám tá revolúcia? Nasledujúci text skôr kladie otázky, ako na ne odpovedá. Veď čože je to 25 rokov?
Zlyhanie intelektuálov (že prečo tá revolúcia nevyšla) priznáva Šimečka. Určite sa dá súhlasiť s tým, že v 1989 nebolo intelektuálov, ktorí by vedeli vládnuť. Kde by sa vzali. Ale v ktorej krajine to intelektuáli vedia? Nestáli intelektuáli za mnohými neúspešnými krvavými revolúciami? Aj intelektuáli sa prirodzene mýlia. Podľa Šimečku sa fatálne zmýlili napríklad v tom, že uverili ekonómom.
„Dnes musím priznať, že som intelektuálne zlyhal, lebo som uveril ekonómom a vzdal som sa vlastnej viery v to, že spravodlivosť, teda dobré zákony, vláda práva a trvanie na mravných hodnotách sú nadradené všetkému vrátane ekonomiky.
A na inom mieste:
Dnes po finančnej kríze, zlyhaní bánk, hystérii trhov a neúspešných pokusoch zadlženej Európy vyhrabať sa z dlhov drastickým šetrením vieme, že ekonómia patrí medzi humanitné disciplíny rovnako ako sociológia, psychológia alebo literárna veda. Že žiadny homo economicus, ktorý by sa správal racionálne podľa matematických modelov, neexistuje.
Že matematika v ekonomike nemá nič spoločné s matematikou vo fyzike, kde opisuje povahu sveta. Matematika v ekonomike opisuje len nádeje samotných ekonómov, že svet je taký, akým by ho chceli mať.“
Pre mňa je to zvláštny pohľad. Asi je to tým, že neviem, ako myslí intelektuál (myslel v ‘89). Ale myslí si Šimečka, že ekonómovia nie sú intelektuáli? Ja sa za ekonóma považujem len z pragmatických dôvodov, priveľmi sa ma to nedotýka. Ale čo taký Sedláček, Krugman, nebodaj Ódor? Hoci je správne zaradiť ekonómiu medzi humanitné smery, obmedzenie ekonómie na matematiku skôr poukazuje na to, že Šimečka do ekonómie ešte stále dostatočne neprenikol. Ekonómia a jej principiálne zákony existujú aj bez modelu Homo economicus.
Myslím si však, že ostatní intelektuáli ekonómov napriek zlyhaniam paradoxne milujú. Ekonómovia dávajú rady, ako zvyšovať bohatstvo spoločnosti, čo znamená viac zdrojov (verejných, či súkromných) aj pre „intelektuálnu“, trhovo často nepredajnú činnosť.
I napriek tomu, že intelektuáli redukujú ekonómiu na matematiku, ktorej nerozumejú a nesúhlasia s jej modelmi, nebráni im to vyjadrovať sa k ekonomickým témam. Spomeňte si, koľko „monetárnych intelektuálov“ sa vyjadrovalo k otázke prijatia eura, či zotrvania Grécka v menovej únii. Aj Šimečka je hneď hotový - ekonómia zlyhala - lebo zlyhali banky, finančné trhy reagovali hystericky, či drastické škrtanie (kde vlastne?) navrhované ekonómami neprinieslo ovocie. Zabúda na to, že tu je ekonómia vždy až na druhom mieste. Je to predovšetkým problém politicko-mocenský, na ktorý majú aj vo vyspelej Európe vplyv aj tamojší intelektuáli (chceme viac prerozdeľovania, pozitívnej diskriminácie, ľudských práv, bývanie pre všetkých atď.).
S takýmto pohľadom na ekonómiu človek nevyhnutne kriticky hodnotí nielen súčasný stav, ale aj proces transformácie a privatizácie v 90-tych rokoch. Najprv mali byť prijaté poriadne zákony, až potom sa malo transformovať. Nulté číslo Projektu N obsahuje tento pohľad mnohokrát. Trochu ma v tejto súvislosti zarazilo, že v ňom chýba názor ekonóma.
Je totižto prínosné konfrontovať intelektuálov - ekonómov s ostatnými intelektuálmi. Rozhovory s kľúčovými ekonómami porevolučnej doby priniesli české Hospodárske noviny 15.11.2014. Nie sú celé dostupné, preto ich prikladám na obrázkoch.
Dušan Tříska, ktorý mal na starosti realizáciu kupónovej privatizácie, sa na otázku (najprv zákony, až potom privatizácia), pozerá úplne inak ako väčšina intelektuálov:
Tam kde sa neobchoduje, tam nemá obchodný zákonník význam. Právo je nástrojom, pomocou pre tých, ktorí obchodujú. Čo by sa stalo z Ugandy, keby dostala nemecké obchodné právo, súdy, či ústavu? Petr Pithart to povedal výstižne: „Pokud právo psané nekomunikuje s právem v hlavách, je bezmocné“. Z môjho pohľadu by najmä príklad neúspechu NDR (vysoká nezamestnanosť, odliv mladých, permanentné zaostávanie...) mal mnohým intelektuálom spôsobovať vrásky. To však neznamená, že vtedy pôsobiaci ekonómovia proces kupónky schvaľujú. Ďalší otec privatizácie, Tomáš Ježek, odpovedá na nepríjemnú otázku, či možnosť tunelovania kupónových fondov bol úmysel, alebo nie:
Kto je autorom tejto zmeny, a kto za ňou stojí v pozadí? (kto má na túto tému dobré čítanie, prosím poslať). Bol to čisto korupčný úmysel, alebo snaha dostať kapitál k šikovným ľuďom rýchlejšie? Snáď sa to raz dozvieme.
Za zmienku ešte stojí názor Vladimíra Dlouhého (federálny minister hospodárstva ČSFR) na tému drahého oddlženia bánk, ktorému predchádzal tzv. bankový socializmus (poskytovanie úverov krachujúcim podnikom na základe „dobrých vzťahov“):
Revolúciou komunistický režim neskončil, náklady neúspešného pokusu o centrálne plánovanie znášame dodnes. Pred samotnou transformáciou mnohí zahraniční ekonómovia varovali pred obrovskými nákladmi. Tříska vraví, že ak by mu pred transformáciou niekto vravel, že náklady budú desaťnásobné, oproti reálnemu stavu, tak by do toho stále išiel, za predpokladu, že by sa tým vyhol potokom krvi.
Myslím, že naše starosti teraz (predražené CT, licencie stratových s.r.o.čiek a podobne), sú rádovo menej významné, ako výzvy, ktorým čelili porevoluční ekonómovia a politici. Mne sa po 25 rokoch zdá, že to dopadlo dobre, aj keď je to hodnotenie možno predčasné. Výstižné zhrnutie porevolučného vývoja som paradoxne našiel u neekonóma Radovana Ondrejíčka: „Nežijeme v raji. Ak si niekto pri štrnganí kľúčmi myslel, že v ňom žiť bude, a o 25 rokov neskôr zistil, že v ňom nežije a navyše už má aj problémy s erekciou, čo za komunistov rozhodne nemal, tak to je oveľa viac chyba jeho naivity než reálneho stavu Slovenska v roku 2014“. Lenže súčasné usporiadanie má i napriek chýbajúcim švajčiarskym dôchodkom iné principiálne výhody. O prínosoch konkurencie, možnosti presadiť sa, a osobnej zodpovednosti sa dnes bohužiaľ debatuje málo.
P.S.: Český prezident Zeman to teraz v krajine nemá ľahké. Musí čeliť kritike a vajíčkam. Zaujímavý vhľad do jeho činnosti pred revolúciou vniesol Tomáš Ježek:
Autorem článku je Radovan Ďurana. Článek je převzat z http://iness.sk/